Píše sa rok 1864. Príroda je krásne zasnežená a deti sa už dávno tešia na blížiace sa Vianoce. Nevedia sa dočkať, aké darčeky im prinesie Ježiško.

Bolo zvykom, že do kaštieľa sa stromček prinesie až na Štedrý deň. Tak 24. decembra 1864 pani Grófka Katinka pripravovala s guvernantkou celé doobedie papierové ruže z ružového papiera, ako dekoráciu na vianočný stromček. Poobede sa k nim pridala pestúnka, komorník aj chyžná, aby pomohli so zdobením. Keďže si vybrala za vianočný stromček peknú, veľkú borovicu, zdobili ju až do podvečera. Okrem ruží prichystala pani Grófka aj reťaze s pozláteného papiera, pomaranče, pozlátené jablká aj orechy, ktoré povešali na stromček. Sviečky tvorili bohatú výzdobu stromčeka a sem-tam boli povešané aj nejaké bonbóny.

Keď boli so zdobením hotoví, darčeky sa položili okolo stromčeka. Bolo ich veľa: bábika s postieľkou, písací stôl so stoličkou, písacie potreby, šaty a pravdaže: hračky. Boli tam darčeky pre každého, nielen pre deti. Večer sa všade rozsvietili sviečky, ktoré priniesli príjemnú slávnostnú atmosféru pre celú rodinu. Rodinní príslušníci si odovzdali darčeky, hrali sa s deťmi, rozprávali sa a takto spoločne strávila rodina grófa Andrássyho celý večer v dobrej nálade.

Oplatilo sa pripravovať toľko vlastnoručných dekorácií, lebo na druhý deň Vianočný stromček priniesol ešte viac šťastia a potešenia. Pod stromčekom sa nachádzala ešte väčšia kopa darčekov, ako na Štedrú noc. Boli to darčeky a teplé šaty pre detí pracovníkov panstva. Tento rok bol pre každého z miestnych ťažký. Bol výnimočne veľký počet detských ochorení. Pani Grófka sa preto rozhodla, že i napriek tomu, že jej deti zvykli rozdávať tieto darčeky ostatným deťom, tento rok im to nedovolí a rozdá darčeky sama. Každý tomu porozumel, veď aj v kaštieli bola ešte stále prítomná choroba a karanténa. Tu to nezasiahlo deti, ale guvernantku, ktorá tri týždne musela byť odrezaná od sveta, aby neinfikovala s osýpkami ostatných na panstve. Štedrú noc a Vianoce strávila síce spolu s rodinou, ale z kaštieľa nemohla vychádzať. Bola však zvedavá, ako sa deťom páčil stromček, veď v tom bola aj jej práca. Grófka Katinka jej povedala, že bolo veľmi dobré vidieť radosť detí okolo stromčeka. Treba dodať aj to, že z rozdávaných šiat veľa šila pani grófka vlastnoručne pre mládežníkov pracujúcich v koniarni a v záhrade a tak radosť a potešenie mladých prešli aj na Grófku, lebo videla, že priniesla radosť a potešenie všetkým okolo seba.

Voľný preklad úryvku z knihy Levelek az Andrássy–házból (1864 – 1869)
Preložila a zostavila: Zsuzsana Nagy

 

Čaro vianoc - ilustračná dobová kresba