Grófka Klára Andrássy sa narodila 18. januára 1898 v Budapešti ako štvrtá dcéra grófa Teodora (Tivadar) Andrássy, prvorodeného syna grófa Júliusa (Gyula) Andrássyho veľmi známeho politika za Rakúsko – Uhorska a matky grófky Eleonóry rodenej Zichy.

Plným menom grófka Klára Andrássy de Csíkszentkirály et Krasznahorka

Grófovi Tivadarovi Andrássymu sa nenarodil mužský potomok, mal štyri dcéry: Helenu (Ilona) (1886–1967), Barbaru (Borbála) (1890-1968), Katarínu (Katalin) (1892-1985) a Kláru (1898-1941).

V roku 1921 sa Klára vydala za princa Karola Odescalchiho, s ktorým sa v roku 1929 rozviedla. V manželstve sa im narodil syn Pál Ottó v roku 1923.

Klára bola zo začiatku pod vplyvom svojho otčima Júliusa Andrássyho ml. V tridsiatych rokoch sa čoraz viac prikláňala k antifašizmu občianskej ľavice. Najmä po tom, čo v roku 1938 navštívila Španielsko, kde v tom čase prebiehala občianska vojna. Svoje skúsenosti začala zverejňovať v novinách.

Keď v roku 1938 Hitler napadol Poľsko, poliaci vrátane poľských židov hromadne utekali do Maďarska a ďalej do západných krajín. Do roku 1941 tak urobilo takmer 50 tisíc ľudí. Klára významne prispievala k pomoci poľským občanom ako viceprezidentka maďarsko – poľského výboru pre utečencov (utečenecká starostlivosť).

Keď Maďarsko vstúpilo do vojny v roku 1941, britsko-maďarské diplomatické vzťahy boli prerušené a nacistický vplyv bol v Budapešti posilnený. Nacisti začali kontrolovať politický a ekonomický život v krajine. Pôsobenie Kláry Andrássy ako aj jej meno bolo známe a preto bola vystavená riziku zatknutia. Po dohode s britským námorným atašé mala byť Klára Andrássy dopravená ponorkou cez Dubrovník do Grécka a potom do Káhiry. Cesta mala končiť v Anglicku.

Grófka Klára však tragicky zahynula. Podľa oficiálneho stanoviska talianskych úradov zverejnenom dňa 6.mája 1941 v novinách Zalamegyei Ujság bola z lietadla dňa 12. apríla 1941 zhodená bomba na penzión, v ktorom Klára bývala. Pri nálete bola Klára veľmi ťažko zranená a aj napriek lekárskej pomoci ťažkým zraneniam podľahla a zomiera v miestnej nemocnici. Pochovaná bola 15. apríla 1941 na cintoríne v Dubrovníku (v dnešnom Chorvátsku). Jej úmrtie je zastrené rúškom tajomstva, keď aj iné zdroje uvádzajú že len jedno nemecké, resp. talianske lietadlo preletelo cez Dalmáciu nad mestom. Lietadlo zhodilo len jednu bombu, pričom Klára bola jedinou obeťou tohto bombardovania.

Klárine rovesníčky ju opisovali, ako výnimočnú ženu, ktorá bola schopná vnútornú aj zahraničnú politiku štátu pochopiť komplexne. Bola statočná, nevzdávajúca sa, ale popri tom mala nežné ženské srdce plné empatie.

sszsn