Predstavme aspoň v krátkosti osobnosť grófa Júliusa (Gyula) Andrássyho (1823 – 1890). Bol to významný politik, štátnik a zemepán. Pochádzal z betliarskej vetvy Andrássyovcov. Otec Karol (Károly III.) Andrássy (1792– 845) a matka Etelka, rodená Szapáryová.

Bol aktívnym účastníkom revolúcie v rokoch 1848 – 1849, stal sa veliteľom revolučnej národnej gardy. V roku 1861 sa stal sa poslancom a v roku 1865 podpredsedom Uhorského snemu. S Františkom (Ferenc) Deákom pripravil rakúsko – maďarské vyrovnanie (1867) a v rokoch 1867 – 1871 bol prvým ministerským predsedom Uhorska v dualistickej monarchii. V roku 1871 sa stal ministrom pri osobe panovníka. V rokoch 1871 – 1879 bol ministrom zahraničných vecí Rakúsko – Uhorska. Bol jedným z iniciátorov berlínskeho kongresu z roku 1878. Napokon v roku 1879 odstúpil z postu ministra zahraničných vecí.

V deň úmrtia grófa Júliusa (Gyula) Andrássyho si pripomeňme chvíle jeho poslednej cesty a uloženia jeho telesných pozostatkov.

Dobový týždenník Vasárnapi Újság, z februára a marca 1890 ako aj ďalšie dobové zdroje prinášajú okrem iného aj podrobný opis jeho poslednej cesty.

„Je to smutné ale pravdivé, že skutočnú hodnotu človeka si veľakrát uvedomujeme až po jeho smrti. Jeho prínos pre svoj ľud (národ, krajinu) je zrejmý len vtedy, keď si uvedomíme prázdnotu po jeho odchode, ktorú nie je možné nahradiť niekým iným.

Gróf Július (Gyula) Andrássy patril medzi tých z mála, ktorého hodnotu poznal každý už počas jeho života, ale jeho ozajstnú váhu si uvedomil svet až vtedy, keď sa gróf musel rozlúčiť so životom. Všetky jeho zásluhy po jeho smrti akoby znovu ožili, a vytvorili pri jeho márach glóriu takú silnú, že si ju uvedomili aj tí, ktorí boli do jeho konaní a života menej zasvätení. Pociťuje to každý, že odišiel od nás muž, ktorí by ešte v jeho veku a s jeho intelektom bol schopný s celou svojou váhou vplývať na verejné dianie a formovať budúcnosť nielen svojej vlasti ale aj celej Európy.

Panovník, František Jozef I. uznával zásluhy grófa Andrássyho rôznymi najvyššími formami uznania, ktoré kráľ môže udeliť svojim poddaným počas jeho života, a bol medzi prvými, ktorý reagovali na správu o smrti grófa. František Jozef I. označoval Andrássyho, ako človeka so šľachetnou dušou, so vznešeným charakterom, ktorý bol jeho galantným a verným radcom, za ktorým hlboko smútil. Kondolenčný telegram kráľovnej Alžbety došiel hneď po kráľovskom liste, v ktorom grófa označila ako svojho najlepšieho priateľa. Svoju úprimnú sústrasť vyslovili všetci členovia cisárskej rodiny, ktorí boli s grófom v kontakte, a ktorí sa ho počas jeho života naučili vážiť. Okrem rakúskeho cisárskeho dvora svoju sústrasť smútiacej rodine vyjadrili aj ďalší panovníci, v prvom rade nemecký cisár Viliam II.. Sústrasť vyjadril aj celý rad spolupracovníkov, s ktorými v posledných rokoch gróf pracoval na vytvorení budúcnosti Európy. Počet kondolenčných listov sa priblížil k tisícke."

Gróf Július (Gyula) Andrássy zomrel 18. februára 1890 vo Volosku (na území dnešného Slovinska) po dlhom zápase s chorobou, ktorá ho nakoniec premohla. Prvá omša za zosnulého sa konala vo Volosku 19. februára 1890 v menšom kruhu najbližšej rodiny a priateľov. Za vládu boli prítomný iba guvernér Fiume (Rijeky) gróf Ágost Zichy, minister poľnohospodárstva gróf Gyula Szapáry, ministerský radca Lajos Jekelfalussy, jeho osobný lekári a miestne obyvateľstvo. I napriek tomu, že o čase konania tohto obradu vedelo len veľmi málo ľudí, omše sa zúčastnilo veľa miestnych obyvateľov.

Po cirkevnom obrade jeho telo preniesli do Budapešti (Budapest), hlavného mesta Uhorska vlakom. V dňoch 20. a 21. februára 1890 bola v priestoroch Uhorskej akadémie vied (Magyar Tudományos Akadémia) slávnostne vystavená rakva s telom grófa Júliusa (Gyula) Andrássyho. Jeho pamiatku si kladením vencov a kvetov k rakve uctili nielen panovníci, aristokrati, ale aj široká verejnosť. Pohreb sa konal 21. februára poobede.

Pohrebné obrady sa v budove Uhorskej akadémie vied (Magyar Tudományos Akadémia) konali zriedkavo. Akadémia otvárala svoje brány iba najväčším osobnostiam uznávaným celým národom, a grófa Júliusa (Gyula) Andrássyho oplakával nielen jeden národ. K jeho rakve prišli prejaviť svoju úctu aj kráľ, kráľovná, viacerí rodinný príslušníci cisára, Rakúsky ministerský predseda, spoloční ministri, zahraniční diplomati, vojsko a nespočetné množstvo ľudí, ktorí stáli okolo Akadémie a na uliciach hlavného mesta pozdĺž plánovanej cesty pochodu k vlakovej stanici, keďže grófové telesné pozostatky si priala rodina uložiť na večný odpočinok v ich rodinnom sídle v Trebišove (Tőketerebes) bez prítomností verejnosti.

Po návrate cisára Františka Jozef I. z pohrebu do kráľovského paláca vydal cisár rozkaz, aby výmena stráže v kráľovskom dvore prebiehala tri dni bez tradičného hudobného sprievodu a smútočnú zástavu dal zavesiť na budovu paláca a vlajku spustiť do polovice žrde. Smútil za svojim verným radcom s úctou, ktorú doteraz nedával nikomu zo svojich poddaných. Kráľovná Alžbeta sa prišla s grófom rozlúčiť ešte pred pohrebom, v obedňajších hodinách. K nikomu sa neprihovorila. Jej veniec bol položený na rakve ako aj vo Volosku, tak aj v Uhorskej akadémii vied (Magyar Tudományos Akadémia).

Bolo približne 5 hodín poobede, keď smútočný sprievod s veľkou pompou doviezol telo grófa Júliusa (Gyula) Andrássyho na vlakovú stanicu. Sprievod prešiel Budapešťou (Budapest) popred väčšineg budov, ktoré sa vďaka grófovi vybudovali, obnovili alebo boli úzko späté s jeho životom. Jeho telo niesol smútočný koč so šiestimi koňmi. Ďalšie tri koče niesli za ním množstvo vencov, ktoré sa uložili na vlak a boli privezené s pozostatkami grófa do jeho rodinného sídla v Trebišove (Tőketerebes).

Na druhý deň ráno za účasti rodiny a príslušníkov najvyššej šľachty po tichej omši v rímskokatolíckom kostole v Trebišove (Tőketerebes) vykonal košický biskup Žigmund Bubics pohrebný obrad. Po obrade bolo telo grófa Júliusa (Gyula) Andrássyho uložené do krypty pod rímskokatolíckym kostolom. Na grófovom najmilšom mieste v grófskom parku, kde rád rozmýšľal, sníval a odpočíval, dala jeho rodina vybudovať mauzóleum v neogotickom slohu. Na vybudovaní mauzólea sa podieľali najvýznamnejší architekti a umelci vtedajšej doby. Po ukončení mauzólea boli 22. októbra 1894 telesné pozostatky grófa Júliusa (Gyula) Andrássyho prenesené z kostolnej hrobky do mauzólea. Dnes jeho telo spočíva spoločne s jeho manželkou Katarínou (Katalin) Kendeffyovou v mramorovom sarkofágu, ktorý dominuje pohrebnej kaplnke mauzólea v Trebišove.

sšzsn