Gróf Július (Gyula) Andrássy by mal v tomto roku 195 rokov!
Gróf Július (Gyula) Andrássy bol pokrokovo zmýšľajúcim politikom a diplomatom Európskeho rozmeru svojej doby, ktorý sa spod šibenice dokázal prepracovať na pozíciu radcu a priateľa cisára. Toho cisára ktorý nad ním vyniesol rozsudok smrti. Pri výročí smrti grófa Júliusa (Gyula) Andrássyho sme predstavili jeho poslednú cestu. Dovoľte nám teraz predstaviť grófovú životnú cestu pri 195. výročí jeho narodenia.
Narodenie grófa Júliusa (Gyula) Andrássyho je zatiaľ zahalené rúškom tajomstva. Dodnes sa historické zdroje nevedia stotožniť ani na dátume a ani na mieste jeho narodenia: dnes používaným dátumom narodenia je 3. aj 8. marec 1823 a miestom jeho narodenia sa uvádza najčastejšie Vlachovo a Košice. Samotný gróf v dobovej tlači uvádza, že nie si je istý miestom svojho narodenia. Zápis z jeho krstu potvrdzuje to, že bol krstený v Košiciach.
Gróf Andrássy Študoval na gymnáziu v Sátoraljaújhely, potom na právnickej univerzite v Pešti. A ako to bolo u aristokratov zvykom, tak aj on po štúdiách absolvoval rôzne cesty do zahraničia za účelom rozšírenia svojich poznatkov. Navštevoval univerzity, absolvoval rôzne prednášky v Nemecku, Francúzsku a v Španielsku.
Do politiky sa zapojil už v mladom veku, keď svoje prvé verejné vystúpenie absolvoval ako dvadsaťjedenročný na zasadnutí župy v Sátoraljaújhely v roku 1844. Už v prvom svojom prejave poukázal na smer, ktorého sa držal celý život: v záujme verejného dobra (všeobecného dobra, verejného záujmu) sa nesmie rozmýšľať provinciálne – treba sa pozrieť na riešený problém s väčšej perspektívy. V roku 1845 sa stal predsedom spoločnosti zaoberajúcej sa reguláciou rieky Tisy (Felső-Szabolcsi Társulat) a v roku 1847 bol zvolený ako poslanec Zemplínskej župy do národného snemu. Pred 170 rokmi, v roku 1848 sa stal hlavným županom Zemplínskej župy.
Aktívne sa zapojil do revolučných udalostí v rokoch 1848/1849. Zúčastňuje sa viacerých bitiek, kde velitelia uznávajú jeho zásluhy. Vyznamenáva sa svojou odvážnosťou, čím zachráni veľa ľudských životov. V roku 1849 bol vyslaný, ako veľvyslanec revolúcie do Turecka. Po porazení revolúcie pomáha politickým utečencom sa dostať do bezpečia. Sám je nútený odísť do emigrácie, keďže za účasť v revolúcií bol rakúskymi úradmi odsúdený na trest smrti a v jeho neprítomnosti v roku 1851 (in effigie) aj popravený.
Svoj čas v emigrácií využíva aktívne na ďalšie štúdia, najmä v odboroch diplomacie a armády. Zúčastňuje sa verejného života a je obľúbeným šarmantným spoločníkom parížskych salónov s prívlastkom krásny obesenec. V tom čase sa v Paríži zoznámil s Katarína (Katalin) Kendeffy, s ktorou sa v roku 1856 oženil v krásnom parížskom rímskokatolíckom kostole Madeleine.
V roku 1857 dostane amnestiu, ktorá mu umožní návrat domov. Napriek tomu, že jeho prvorodený syn Teodor (Tivadar) sa narodil v Paríži počas grófovej emigrácie, pokrstený bol doma v rímskokatolíckom kostole Trebišove 5. novembra 1857.
Gróf sa po svojom návrate hneď zapája do politického života. V roku 1861 sa stáva poslancom a od roku 1865 aj podpredsedom uhorského snemu. Spolu s Ferencom Deákom pracuje na prípravách a uskutočnení rakúsko-uhorského vyrovnania v roku 1867 a v roku 1868 na uhorsko-chorvátskom vyrovnaní.
Významný spoločenským a politickým medzníkom pre grófa Júliusa Andrássyho je rok 1866 a jeho prvé osobné stretnutie s cisárovnou Alžbetou, na ktoré nadväzoval celý rad ďalších stretnutí. Vytvorila sa medzi nimi veľmi hlboká dôvera, ktorú začne neskôr cítiť voči grófovi aj samotný cisár. Okrem iného aj to mohlo pomôcť k plynulejšiemu procesu rakúsko-uhorského vyrovnania. No treba si priznať aj to, že vzťah grófa Júliusa Andrássyho a Alžbety, rakúskej cisárovnej bol námetom rôznych klebiet, ktoré sa niesli nielen cisárskym dvorom vo Viedni počas ich celého života.
Po vyrovnaní sa Andrássy stal predsedom uhorskej vlády (1867-1871), kedy je počas určitého obdobia aj ministrom obrany. Gróf Andrássy bol za svoje zásluhy poctený tým, že mohol položiť uhorskú korunu na hlavu cisára a cisárovnej pri ich korunovácií v roku 1867 v Budapešti.
Prehĺbená dôvera cisára, politické vízie a diplomatický talent grófa Andrássyho ho posúva v roku 1871 ešte vyššie, kedy sa stáva ministrom zahraničných vecí Rakúsko-Uhorskej monarchie. V zahraničnej politike sa usiloval izolovanosť monarchie preformulovať na spoluprácu s Nemeckom a Talianskom, čoho výsledkom je vznik tzv. Dvojspolku a neskôr Trojspolku, posilniť postavenie monarchie na strategickom území Balkánu, oslabenie pozície Ruska. Bol jeden z iniciátorov Berlínskeho kongresu v roku 1878, ktorý po rusko-tureckej vojne prisúdil Rakúsko-Uhorsku územie Bosny a Hercegoviny.
Kvôli zdravotným ťažkostiam odstúpil z veľkej politiky v roku 1879, ale naďalej sa zaujímal sa o politické dianie v krajine a aktívne sa zapájal do politického života aj ako radca cisára. Po dlhom zápase s ťažkou chorobou zomrel vo Volosku 18. februára 1890.
zsnsš
