Ilona (Iloncsi) Andrássy – z prekvitajúcej romantiky k tvrdej realite
Ilona Andrássy, najstaršia dcéra grófa Tivadara Andrássyho a Eleonóry Zichy sa narodila 22. mája 1886 v Trebišove. Jej slávny starý otec, gróf Gyula Andrássy, bývalý minister zahraničných vecí monarchie sa už väčšinou zdržiaval doma v Trebišove a venoval sa rozvoju regiónu a krajiny. Ilona mala viac ako rok, keď sa po prvýkrát stretla s cisárom, Františkom Jozef I. v trebišovskom kaštieli, kde s matkou prenechali svoje izby cisárovi na celý týždeň počas vojenských manévrov na Zemplíne. Cisár sa totiž počas manévrov ubytoval u svojho radcu, Gyulu Andrássyho v jeho kaštieli práve v izbách manželky syna Tivadara a jeho dcéry.
Ilona vyrastala v rodnom kaštieli podľa zvykov aristokracie – presúvali sa počas roka z kaštieľa do kaštieľa, ktoré vlastnili v jednotlivých regiónoch monarchie. No ich rodinným sídlom bol trebišovský kaštieľ. Mala niečo vyše troch rokov, keď sa narodila jej sestra Boji a do konca storočia pribudli ešte dve sestričky Katus a Kája. V roku 1905 ich otec Tivadar náhle zomrel, čo znamenalo veľký životný zlom pre jeho štyri dcéry. Otcov mladší brat Gyula Andrássy, familiárne - Duci bácsi, ktorý dedil majetky po svojom bratovi Tivadarovi sa o nich postaral ako o svoje vlastné. O štyri roky sa aj zosobášil s ich matkou.
Ilona bola jediná plnoletá v čase smrti svojho otca. Jej život sa riadil podľa prísnej šľachtickej etikety, pričom sa zúčastňovala rôznych spoločenských udalostí a podujatí. Zoznámila sa s grófom Pálom Eszterházym a veľmi sa do neho zaľúbila. Ilona s radosťou očakáva spoločný život, ktorý začínajú po veľkolepej svadbe v januári 1909, pol roka pred svadbou jej matky Eleonóry Zichy a nevlastného otca Gyulu Andrássyho mladšieho. Nasťahujú sa do kaštieľa Eszterházyovcov v Pápe. Cestujú po svete a užívajú si spoločný život.
Ich manželstvo trvalo viac ako šesť rokov, keď Pál zomiera v júni 1915 počas I. svetovej vojny na ruskom fronte v Galícii. Pál Esterházy, ako aristokrat, nemal žiadnu povinnosť bojovať v zákopoch vo vojnovej línii. Napriek tomu na vlastnú žiadosť bol odvelený do prvej línie. Ilona chcela byť k manželovi bližšie, preto za ním odcestovala na front, kde ošetrovala zranených – zo začiatku ilegálne a potom už s povolením. Vtedajšie pravidlá neumožňovali prítomnosť ženských sestier na fronte. Ilona bola nútená odísť do Viedne, aby riešila možnosť účasti žien na frontovej línii, ako zdravotné sestry pri ošetrovaní zranených vojakov. V deň, keď jej prišiel povolávací rozkaz na taliansky front, dostala telegram s oznámením, že manžel bol zabitý ruskou guľkou.
Láska k Pálovi však v srdci Iloncsi žila aj naďalej. Stále ho v neodoslaných listoch informovala o všetkom vo svojom živote. Listy mu píše neúnavne aj potom, keď sa znovu vydáva druhýkrát 17. februára 1917 za dobrého priateľa jej prvého manžela, za grófa Józsefa Czirákyho. Gróf Cziráky žil v obci Dénesfa v západnom Maďarsku. Počas manželstva sa im narodili tri deti – Miklós, Pál a Béla. Bolo to z jednej časti úľavou pre Iloncsi, keďže s jej veľkou predošlou láskou nemohla mať deti, ale z druhej strany utrpením, že ich nemá s mužom, ktorého stále miluje nad svoj život.
Józsefa Czirákyho mali miestni obyvatelia radi. Bol človekom s veľkým otvoreným srdcom, ktorí sa snažil pomôcť každému človeku v okolí. Keď sa po roku 1945 osud aristokratických rodín značne zhoršil, József s rodinou sa dostal do opačnej pozície, lebo v tom čase on potreboval pomoc. Miestni občania podali grófovi a jeho manželke pomocnú ruku v tých najťažších chvíľach. Keď ho po vojne, ako predstaviteľa šľachtického rodu vtedajšie vedenie zaistilo, práve miestni občania nedovolili, aby ho úrady uväznili.
Aj napriek tomu sa neskôr József aj Ilona, ktorú miestni obyvatelia aj dnes oslovujú familiárne Iloncsi, dostávajú na určitú dobu do väzenia. Po skončení vojny ich vyhosťujú z kaštieľa z Dénesfa. Kaštieľ, ktorý skonfiškoval štát zmenil, svoje využitie. Nakoniec sa v ňom zriadila psychiatrická liečebňa, ktorá v kaštieli funguje dodnes.
Bytové vybavenie a umelecké predmety Czirákovského kaštieľa v Dénesfa štátne orgány zadržali a v roku 1952 ich dali odviesť do múzea v Győri. Iloncsi a József sa pokúsili ukryť nejaké svoje majetky ešte počas vojny, ktoré sa po častiach našli, prvá v 50-tych rokoch a druhá časť v 70-tych rokoch.
Iloncsi s manželom sa so smútkom pozerajú na všetky zmeny, ktorými ich rodinné sídlo prechádza, keďže žijú naďalej v Dénesfa. Keď ich z kaštieľa vyhostili, nasťahovali sa do menšieho domčeka v parku, z ktorého ich znovu vyhodili. Nakoniec našli útulok v rodinnom dome jednej zo svojich slúžok, ktorá napriek skromnému dvojizbovému bytu, im jednu izbu prepustila.
Odtiaľto sa so smútkom pozerali na chátranie všetkého, čo bolo niekedy pre nich životne dôležité. Každý deň prechádzali okolo oplotenia kaštieľa, pretože ich nepustili ani na nádvorie, ale ani do kaštieľneho parku, kde bol pochovaný ich prvorodený syn.
Kým ich syn Miklós padol počas druhej svetovej vojny, ďalší dvaja synovia vzhľadom na politickú situáciu v krajine emigrovali do Kanady, kde sa usadili v meste Montreal. Ich rodičia ostávajú doma, v Dénesfa napriek sledovaniu a prenasledovaniu. V decembri 1951 bola Ilona odsúdená na väzenie za prechovávanie potravín "ohrozujúcich verejné služby". József Cziráky zomiera 10. augusta 1960. Po smrti svojho manžela Ilona odchádza do Kanady za svojimi deťmi. Tam 21. augusta 1967 v meste Peterborough zomiera.
O živote Ilony Andrássy – Cziráky mala verejnosť do súčasnej doby málo informácií. Potom, čo v roku 1971 sa pri opravách schodišťa v kaštieli v Dénesfa našli rôzne predmety, medzi nimi Ilonine listy a jej osobný zápisník, sa mnohé Ilonine životné príbehy mohli spracovať a vydať aj knižne. Všetky nájdené predmety a písomné materiály sú uložené v múzeu v meste Győr, kde ich do knižnej formy spracoval Lajos Kovács. Tento autor už do dnešnej doby napísal štyri knihy s tématikou Ilony Andrássy.
zsnsš
Grófka Ilona Andrássy - Cziráky
Súčasná podoba kaštieľa rodiny Cziráky v Dénesfa
Fotografie - zdroj: Rómer Flóris Művészeti és Történeti Múzeum Győr-Moson-Sopron Megye Soproni Levéltára