Veľkonočné písanky
Kraslica alebo inak písanka, veľkonočné vajce, či cifrované vajíčko je zdobené slepačie, kačacie, alebo iné vajíčko, ktoré dnes už tradične neodmysliteľne patrí k symbolom Veľkej noci. V súčasnosti je vajíčko vo všeobecnosti považované za symbol plodnosti a znovuzrodenia. Nebolo tomu vždy tak. Skutočné „pysanky" vzhľadom na spoločný slovanský pôvod sa do nášho prostredia mohli dostať aj z Ukrajiny. Archeologické nálezy z oblasti Trypillie na Ukrajine poukazujú na kultúrny a symbolický význam vajec. Do dnešných čias sa však vaječné škrupiny z tejto lokality nezachovali, ale pozostatky dávnych dôb predstavujú keramické napodobeniny vyzdobených vajec. Symbolika týchto vajec je spätá so strašením a odháňaním zlých duchov.
Zdobenie vaječných škrupín v jarnom období je starobylý zvyk, ktorý sa dá vystopovať aj do Mezopotámie a starovekého Egypta. Tieto staroveké civilizácie symboliku vajec chápali aj trochu inak. Vajíčka spájali so smrťou, ako aj znovuzrodením, ale aj so samotným postavením panovníka. Zdobené pštrosie vajcia alebo ich napodobeniny zo zlata a striebra boli umiestňované do hrobov starých Egypťanov.
Zvyk zdobenia vajíčok sa rozšíril prostredníctvom prvých kresťanov do Ruska a neskôr aj do Európy. Prví kresťania farbili vajcia na červeno, ako pamiatku na Kristovu krv a jeho ukrižovanie. Vajcia sa stali symbolom kresťanstva, spojeného so znovuzrodením a od 1. storočia nášho letopočtu sa pomocou ikonografie fénixa spájali s Veľkou nocou, najmä v stredovekej Európe, keď konzumácia vajec bola počas pôstneho obdobia zakázaná.
V stredoeurópskom priestore sa prvá zmienka o pojme „veľkonočného vajca" spomína v 14. storočí. Do súvislosti sa dáva s povinnosťou roľníkov platiť daň vrchnosti prostredníctvom vajíčok, pretože daňové obdobie v stredoveku v niektorých oblastiach Európy končilo pred veľkonočnými sviatkami. Od roku 1610 bolo maľované vajíčko, ako ho poznáme dnes oficiálne prijaté cirkvou, ako symbol zmŕtvychvstania Ježiša Krista.
V slovenskom prostredí sú veľkonočné vajíčka jedným z významných dokladov tradičného ľudového umenia. Predstavujú obetný aj obradový dar, znamenajú príchod jari a oživenia prírody. Na Slovensku sa až do súčasnosti zachovalo mnoho spôsobov ich zdobenia, za čo vďačíme stretávaniu sa kultúr na našom území. V minulosti slovenské ženy a dievčatá pripravovali kraslice svojim šibačom alebo oblievačom na Veľkonočný pondelok, ako dar lásky. Vajíčko sa tak stalo aj symbolom lásky dievčiny k svojmu mládencovi.
Autor: Mgr. Miroslava Gáborová
Múzeum a Kultúrne centrum južného Zemplína v Trebišove