30. VÝROČIE HUBBLOVHO VESMÍRNEHO TELESKOPU

Uplynulo 30 rokov úspešnej činnosti od vynesenia Hubblovho vesmírneho teleskopu. Dňa 24. apríla 1990 vypustili astronauti z raketoplánu Discovery na obežnú dráhu okolo Zeme Hubblov vesmírny ďalekohľad (HST). Je to prvý prístroj svojho druhu, no vo všetkých ohľadoch prekonal naše očakávania. HST predstavuje jeden z najväčších technologických úspechov 20. storočia. Nie je síce najväčším ďalekohľadom, ale je umiestnený mimo rušivých vplyvov zemskej atmosféry. Práve preto jeho prostredníctvom získavame množstvo predtým nedosiahnuteľných záberov.

Je pomenovaný po významnom americkom astronómovi Edwinovi Hubblovi (1889 – 1953), ktorý v 20. rokoch minulého storočia na základe svojich pozorovaní zistil, že galaxie nie sú oblaky plynu, ale vzdialené skupiny hviezd.

Teleskop je ovládaný diaľkovo zo Zeme prostredníctvom siete družíc. Ďalekohľad obieha okolo Zeme po nízkej obežnej dráhe vo výške 618 km rýchlosťou 29 00 km/hod a okolo Zeme obehne raz za 96 minút.

Napriek tomu, že HST reprezentuje technickú dokonalosť a revolučný posun práce astronómov, všeobecne však optický systém pracuje na rovnakom základe ako zrkadlové ďalekohľady zo 17. storočia. Je variantom Ritchey – Chrétien konfigurácie Cassegreinovho ďalekohľadu. Tento systém umožnil postaviť ďalekohľad, ktorého celková dĺžka je 13,1 m a v najväčšom priemere má hodnotu 4,3 m, ak nepočítame anténny systém a slnečné panely. Z uvedenej dĺžky 13,1 m zaberá vlastný optický systém iba asi 6 m. Skladá sa z primárneho zrkadla o priemere 2,4 m a sekundárneho zrkadla s priemerom 0,34 m. Zrkadlá sú od seba vzdialené 4,9 m, čím v základnej konfigurácii vytvárajú systém s ohniskovou vzdialenosťou 57,6 m.

Súčasťou Hubblovho vesmírneho teleskopu je aj prístrojové vybavenie, ktoré je zastúpené dvoma kamerami, dvoma spektrografmi, jedným fotometrom a troma presnými polohovými senzormi.

Pod pojmom „Hubblov teleskop" sa skrýva veľký kus obdobia plného nových objavov, strhujúcich pohľadov do vesmíru a výnimočných vedeckých výsledkov, ktoré navždy zmenili náš pohľad na vesmír.

Zdroj: Petr Velfel: Oko za 1,5 miliardy dolarů aneb kosmický teleskop Hubble, 1991
Časopis Kozmos, 5/2019, 6/2019