Zvyky na svätého Jána
Sviatok svätého Jána patrí v našej slovenskej kultúre k jedným z najvýznamnejších dátumov ľudového kalendára. Už naši predkovia si všimli, že obdobie okolo Jána teda okolo 24. júna výrazne ovplyvňovalo domácu úrodu. Bolo to tým, že sa začína letný slnovrat, noci bývajú kratšie, o čom sa zmieňujú aj staré ľudové pranostiky: „ Na svätého Jána, otvára sa k letu brána" alebo „ Na svätého Jána, nebýva noc žiadna."
V letnom období sa mnohé zvyky sústreďovali na ochranu proti zlým silám, ktoré mohli uškodiť vegetácii a hospodárskym zvieratám. Vyvrcholením tohto magického obdobia bola svätojánska noc. Túto noc považovali naši predkovia za veľmi tajomnú. Najväčšia pozornosť sa venovala ohňu, ktorý predstavoval akúsi oslavu Slnka a symbolizoval svetlo víťaziace nad tmou. V predvečer sviatku Jána sa stavali v chotároch jednotlivých obcí vatry, nazývané sobotky alebo vajano. Verilo sa, že kto preskočí svätojánsky oheň, nemusí sa obávať smrti. Ak ohne preskakovali dievčence a mládenci spoločne, hovorilo sa, že skoro uzavrú manželstvo. Jánske ohne boli v ľudovom prostredí sprevádzané spevmi ľudových piesní. Čarovnú moc mali i rastliny. Veľa práce mali mastičkárky, ktoré sa snažili, aby do polnoci nazbierali čo najviac „zázračných" byliniek.
V niektorých obciach sa zvyklo ísť' na deň svätého Jána k horským prameňom a naberať vodu do džbánu. Táto voda mala vraj liečivú moc a používala sa ako medicína na všetky choroby. Šťastie postretlo toho človeka, ktorý počas jánskej noci chytil svätojánsku mušku. Viera našich slovenských predkov bola taká silná a spätá s prírodou, s čarami a poverami, že svoj život zväčša prispôsobovali práve tomu. Počas svätojánskej noci bolo zakázané pľuť do ohňa, hádzať smetie, či oheň ďalej požičiavať. Hospodárska pôda mala ostať neporušená, preto sa nesmelo v záhrade nič sadiť, ani ju inak okopávať. Veľmi rozšírené bolo aj presvedčenie, že počas svätojánskej noci zbierajú bosorky po lúkach rosu. Medzi najobávanejšie činnosti bosoriek v povedomí nášho ľudu patrilo odoberanie mlieka kravám a porobenie. Viera v bosorky bola rozšírená i v zemplínskom prostredí. Na deň svätého Jána sa preto nevynášalo mlieko z domu, aby kravy neprestali dojiť.
Zvyky a tradície našich predkov v nás zostali hlboko zakorenené a úcta k nim v posledných rokoch znovu ožíva. Svätojánska noc patrila v minulosti k jedným z najkrajších dní v roku, na ktorú sa tešili nielen mládenci a dievčence, ale aj staršie generácie. Tento sviatok nám dodnes pripomína veselosť a bezstarostnosť mladosti, lásku človeka k človeku, silu a krásu prírody a vieru našich predkov v tajomno, zázraky a čary.
Mgr. Miroslava Gáborová
