Tradícia stavania májov na Zemplíne
V slovenskom prostredí sa s pojmom máj stretávame viackrát. Chápeme ho ako jeden z mesiacov v roku alebo je to pojem, s ktorým si spájame ľudovú tradíciu rozšírenú predovšetkým na zemplínskych dedinách. V tomto ponímaní chápeme máj ako mladý stromček, najčastejšie smrekový, jedľový alebo brezový, ktorý mal symbolický význam a bol výrazom prírodného mýtu o boji zimy s jarou. Máj alebo v ľudovom ponímaní „májka" sa stala akýmsi symbolom obnovujúcej sa prírody. Takmer všetky európske krajiny stavali máje na jar alebo začiatkom leta a nosili ich v slávnostnom sprievode po dedine, za spevu piesní ospevujúcich silu prírody. Ľudia prejavovali tancom radosť z víťazstva jari nad zimou. Podľa niektorých etnológov, antropológov bolo účelom stavania májov prenesenie lesného ducha do dediny, čím bolo zabezpečené jej požehnanie počas roka.
Najstarší známy doklad o stavaní mája pochádza z 15. storočia, kedy za postavenie mája, dostal mládenec ruku svojej vyvolenej. Táto tradícia, ktorá sa realizuje v predvečer 1. mája sa stala neoddeliteľnou súčasťou našej ľudovej kultúry. Zvykom bolo, že sa mládenci z okolitej dediny vybrali do lesa vysekať strom, ktorý následne očistili od spodných vetvičiek a vrch ozdobili vencom, šatkami, kvetmi, či mašľami. Na Zemplíne sa máje stavali pred tie domy, kde bývala dievčina súca na vydaj. Tento máj symbolizoval prejav úcty a lásky k žene svojho srdca. Mládenci ich zvyčajne vystavili pred jej dom. Mnohokrát sa stavalo, že niektorá dievčina na dedine mala májov viac. Čím to bolo? Bolo to preto, že mala viac nápadníkov, a tak sa aj máje mohli medzi sebou vizuálne odlišovať. Bývalo zvykom, že na druhý deň po založení mája sa dievčina mládencovi resp. mládencom odvďačila malým pohostením alebo drobnými darmi. Neboli to však dary, ako si predstavujeme dnes, ale mohlo ísť o jednoduché pierko za klobúk, čím vyjadrila svoje city k mládencovi. V niektorých obciach nášho regiónu sa organizovali aj májové zábavy, kde sa stretávala mládež z celej dediny. V súčasnosti sa už môžeme stretnúť aj s pomerne novším javom, kedy sa stavia iba jeden ústredný máj pre celú obec. V tomto prípade je to tiež sviatočná príležitosť, kedy sa stretávajú a zabávajú všetci obyvatelia danej obce.
Menej známym zvykom, ktorý sa praktizoval boli tzv. „chodníčky lásky" – cestičky najčastejšie z piesku alebo vápna, ktoré spojovali domy zamilovaných dvojíc. Nenadarmo sa mesiac máj označuje mesiacom lásky, pretože veľmi úzko súvisí aj s praktizovaním ľúbostnej mágie nielen počas prvého mája, ale následne aj po ňom. Na Zemplíne sa pomerne často praktizovalo bozkávanie pod rozkvitnutou čerešňou, kedy milovaná dievčina na prvého mája mala byť pobozkaná svojím milým, a to z dôvodu ako hovorievali naši predkovia, aby nevyschla, bola krásna a vitálna po celý nasledujúci rok.
Dva týždne po postavení mája chodili mládenci po dedine „rúcať máje". V niektorých obciach bývala na vrchole májky aj fľaša. Ak niektorý mládenec ako prvý zrútil tento máj, tak následne ako prvý smel tancovať s dievčinou na večernej zábave.
Slová, ktoré napísal český básnik Karel Hynek Mácha: „ ...byl pozdní večer – první máj – večerní máj – byl lásky čas. Hrdliččin zval ku lásce hlas, kde borový zavánel háj" v nás a našej ľudovej kultúre budú rezonovať navždy.
Mgr. Miroslava Gáborová
etnológ
Múzeum a Kultúrne centrum južného Zemplína