Vytlačiť

Tokajské vinohradníctvo a vinárstvo

Expozícia bola otvorená v roku 1990. Dokumentuje dejiny a súčasnosť tokajského vinohradníctva a vinárstva na Slovensku. Expozícia je zriadená v pivničných priestoroch kaštieľa. ... Prehliadka expozície s odborným výkladom trvá 20 minút.

Najstaršie doklady o pestovaní viniča na území Slovenska sa datujú do obdobia 4. až 1. storočia pred Kristom, keď toto územie obývali keltské kmene. Rímski autori uvádzajú, že Kelti v oblasti Panónie pestovali vinič rodiaci kyslé víno. V prvých storočiach nášho letopočtu, v dobe rímskej, sa pestovanie viniča zintenzívňuje. V oblasti Zemplína sa vinič pestuje už od 2. storočia nášho letopočtu. Za obdobie skutočných počiatkov tokajského vinohradníctva sa považuje 3. – 4. storočie nášho letopočtu.

Názov Tokaj pochádza zo staroslovienskeho „stokaj", čo znamená sútok dvoch riek – Bodrogu a Tisy. Na svahoch vôkol týchto riek sa rozprestierali vinohrady, o ktorých maďarský vojvodca Turzol podal správu kniežaťu Arpádovi.

Po vpáde Tatárov roku 1241 boli vinohrady zničené a osady vypálené. Kráľ Belo IV. do krajiny povolal talianskych kolonistov, ktorí osídľovali vyľudnené oblasti, zúčastňovali sa na obnove hospodárskeho života a zakladali aj vinohrady. Najstaršie tvary toponým Bary a Terra di Bari umožňujú predpokladať, že aj názov obce Bara súvisí s talianskym mestom Bari. Taliani okrem novej technológie výroby vína priniesli aj novú odrodu hrozna – Furmint. Za kráľa Mateja Korvína sa kvalita vína výrazne zlepšila. Nakupovali ho stredoveké kráľovské mestá. Značné zisky boli najmä v Prešove a Levoči. Mesto Prešov v roku 1600 malo z vína čistý zisk 18 408 zlatých.

Prvý, kto pripravil tokajský výber, bol Laczkó Máté Szepsi, rodák z Moldavy nad Bodvou. Roku 1630 ho vyrobil pre Zuzanu Lórantffy, vdovu po Jurajovi Rákoczim I. Za kráľa Ferdinanda III. sa správy o mimoriadnej akosti a liečebných účinkoch tokajských vín rozšírili po celej Európe. O tokajskom víne je známy výrok francúzskeho kráľa Ľudovíta XIV.: Víno kráľov – kráľ vín (Vinum regnum – Rex vinorum). Už v roku 1737 vyšlo nariadenie o predaji tokajského vína z 21 určených miest a obcí, pričom v Hornom Uhorsku to bola len Malá Tŕňa.

Veľkým obdivovateľom tokajského vína bol aj cár Peter I., ktorý spolu s Františkom II. Rákoczim položil základy vzniku komisie na nákup a dovoz vína do cárskeho Ruska. Táto komisia pôsobila v rokoch 1797 – 1798. Koncom 19. storočia zničila prevažnú časť tokajských viníc fyloxéra. Nezaberal na ňu žiaden postrek, pretože napádala koreň viniča.

V súčasnosti sa v tokajskej oblasti produkujú vína odrodové – Furmint, Lipovina, Muškát žltý, ďalej vína suché a sladké. Najslávnejšie sú výbery 3, 4, 5 a 6 putňové.

Tokajskú vinohradnícku oblasť na území Slovenska tvoria chotáre siedmich obcí: Bara, Čerhov, Černochov, Malá Tŕňa, Slovenské Nové Mesto, Veľká Tŕňa a Viničky. Viac info na Tokajská vínna cesta

Dejiny a súčasnosť tokajského vinohradníctva a vinárstva na Slovensku dokumentujú trojrozmerné exponáty, ale aj fotografie a fotokópie historických písomností. Na stopy stredovekého vinohradníctva poukazuje kópia noža na rez viniča (krivi nož, rezak) z 13. storočia z Nižnej Myšle. Podobný vinohradnícky nôž sa našiel aj v obci Zemplín. V časti expozície, venovanej domáckej malovýrobe vína, nachádza sa inventár vinohradníckeho náradia a nástrojov na obrábanie vinice, ošetrovanie viniča, zber, transport a spracovanie hrozna; sú to rozličné motyky, postrekovače, putne, škopky, sudy, vretenové lisy. Cenné sú cínové konvice a kalich na víno zo 17. a 18. storočia, ktoré sa používali počas obradov v kostoloch reformovanej cirkvi.

Množstvo exponátov pochádza z bývalého štátneho podniku Tokaj v Slovenskom Novom Meste; tie dokumentujú zber a spracovanie hrozna vo veľkovýrobe. Sú to drevené sudy rôznej veľkosti i tvaru, vretenové i hydraulické lisy, piestové čerpadlo, filter na čistenie vína, cajchovačka na meranie objemu sudov, štepársky strojček, dolievacie konvice, medené i drevené lieviky. Návštevníkov iste zaujmú hevery (lopovi) na vyťahovanie vína, zhotovované zo zvláštnej odrody tekvice, ale aj štepy tokajských kultivarov – Furmint, Lipovina, Muškát žltý a iné. Unikátnymi technickými pamiatkami sú lisy z lisovne v Malej Tŕni.

Kto je Online

Práve tu je 11 návštevníkov a žiadni členovia on-line

Rýchly kontakt

Múzeum v Trebišove
M. R. Štefánika 257/65
075 01 Trebišov
Tel: +421 56 672 2234, 0905 212 621
Email: muzeumlektorky [@] gmail.com