Expozícia Tradičné remeslá južného Zemplína
Expozícia bola otvorená v roku 1992. Prezentuje a dokumentuje zanikajúce a zaniknuté remeslá Zemplína. Tematicky sa člení na tri na seba nadväzujúce celky – povrazníctvo, kováčstvo a kolárstvo. Nachádza sa v budove bývalého čeľadinca. Prehliadka expozície s odborným výkladom trvá 15-20 minút.
Slová vaškerek, hengeštand, lérka, glidre, mašnobel či šahy, šuchy, ketefiky a podobne mnohým z nás už nič nehovoria. Používali ich kedysi povrazníci, ktorí vo svojich dielňach varštakoch vyrábali nite a povrazy rôzneho určenia – pastierske biče, rybárske siete, povrazy pre zvonárov, cirkusantov, na chrámové lustre, horolezecké laná a ďalšie výrobky. Základnou surovinou boli konope a neskôr aj juta a ľan. Povrazníctvo bolo najviac zastúpené na východnom Slovensku. Na južnom Zemplíne pôsobili majstri povrazníci: Vojtech Žuffa z Hriadok, Juraj Hohoš zo Sečoviec, Ľudovít Kubánik z Veľkých Kapušian, Jozef Čičeri z Kráľovského Chlmca, Dezider Vetrecin z Vysokej nad Uhom a niektorí ďalší. So všetkými týmito pomôckami a zariadeniami, ktoré povrazníci pri tradičnej výrobe povrazov používali, ako aj so samotnou technológiou povrazníckej výroby sa môžete oboznámiť pri návšteve expozície.
Kováčstvo ako jedno z najrozšírenejších remesiel v minulosti je v expozícii dokumentované archeologickými nálezmi kováčskych výrobkov z 15. až 17. storočia, kováčskou dielňou s kováčskymi nástrojmi (nákovy, vyhňa s kováčskym mechom, prenosná vyhňa, kladivá rôznych tvarov, funkcií a váhy, kliešte, priebojníky, sekáče, pilníky, vŕtačka, zverák). Podkúvačstvo dokumentuje podkúvačský stolík s nástrojmi a fotodokumentácia. V expozícii sa nachádzajú rôzne výrobky kováčov (motyky, rýle, lopaty, časti pluhov, ozdobne kované závesy, okované časti bričiek i kočov, podkovy, kováčske polotovary).
Kolárstvo je v expozícii prezentované nástrojmi, výrobkami a polotovarmi pochádzajúcich z dielní kolárskych majstrov z Cejkova a Malých Ozoroviec. Výrobný postup je znázornený na základnej činnosti – výrobe kolesa počas jednotlivých pracovných fáz (výroba náboja, špicí, bahier). Následné spojovacie práce „obutie" kolesa, zabezpečoval kováč tým, že za pomoci zvláštneho nástroja natiahol na koleso ráf. Pozornosť si zaslúži tokáreň na nožný pohon, ktorou sa točili náboje do kolies. Zaujímavá je aj zbierka hoblíkov používaných na rôzne špeciálne činnosti. V expozícii sa nachádza vyše 410 trojrozmerných exponátov a originálny plošný materiál – výučné listy, vysvedčenia, živnostenské listy ako aj fotodokumentácia povrazníkov, kováčov a kolárov.