Zastavenia na Tokajskej vínnej ceste a cyklotrasa
Bara (Malá a Veľká Bara)
Malá Bara je písomne doložená v roku 1296 ako majetok zemanov. Veľká Bara sa spomína roku 1416 ako samostatná obec. Vznikla na zákupnom práve v chotári obce Malá Bara. Už v 14. storočí bola ako vinohradnícka obec kráľovským majetkom. Vinohrady sú tam doložené od roku 1410. Polovica desiatku v Bare vyrobeného vína patrila jágerskému biskupovi. V roku 1492 to bolo sto zlatých. V obci je 79 ha tokajských honov. V časti obce Malá Bara sa nachádza pôvodne románsky kostol reformovanej kresťanskej cirkvi z polovice 13. storočia, ktorý bol viackrát opravovaný. Časť interiéru je zo začiatku 17. a 18. storočia. Pôvodný charakter si zachoval kostol reformovanej kresťanskej cirkvi z roku 1801 v časti obce Veľká Bara.
Kontakt: Obecný úrad, Bara, tel.: 056/6792243
Čerhov
Obec osídlená už v neolite sa preukázateľné spomína v roku 1329 ako majetok hradu Tokaj. Architektonickou dominantou obce je neskoroklasicistický rímskokatolícky kostol Narodenia Panny Márie z roku 1858. Je v ňom cenný závesný obraz Vzkriesenie Lazara z roku 1871 od V. Klimkoviča. V roku 1882 mal Čerhov 62 kat. jutár viníc. V obci sa zachovali pôvodné hlinené domy z valkov z polovice 19. storočia. Boli dvojpriestorové, omazané a obielené, prikryté valbovou strechou, neskôr škridľou s maštaľou vzadu. Obchod s vínom v 19. storočí ovládali Židia. Ich počet sa znižoval zo 185 /1836/ na 80 osôb /1885/. Pred vstupom do obce je židovský cintorín. V honoch Čierna hora a Hrachovisko je 43 ha viničných honov patriacich do tokajskej oblasti. V kultúrnom živote obce má rozhodujúce miesto folklórna skupina Strapec s ľudovou hudbou a aktivity uvedené v kalendári.
Kontakt: Obecný úrad Čerhov: tel. 056/6792217
Černochov
Najstarší písomný doklad z roku 1298 uvádza obec ako Chenohou. Prvý údaj o tamojších vinohradoch je z roku 1503. Aj v súpise z roku 1715 sú uvedené v obci vinohrady. Roku 1873 bolo v Černochove 119 vlastníkov viníc. Dominantou obce je klasicistický kostol reformovanej kresťanskej cirkvi postavený v roku 1793, veža v 19. storočí. V obci je 102 ha tokajských vinohradníckych honov. Na Černochovskej lúčke je chránené nálezisko ponikleca. V obci je niekoľko vínnych pivníc malopestovateľov.
Kontakt: Obecný úrad, Černochov, tel.: 056/6792217
Malá Tŕňa
Držba majetkov Absolóna z rodu Ratka v zápise vo Varadínskom registri z roku 1220 je najstaršou správou o obci Tŕňa. Správy o vinohradoch v Malej Tŕni sú z rokov 1390, 1475, 1567 a ďalších. V roku 1475 tŕňanské vinice patrili kláštorom v Újhelyi, meštianskej rodine v Lelesi a iným vlastníkom. V kráľovskom dekréte z roku 1737 patrila do Podhoria /Hegyalja/ aj Malá Tŕňa. V urbárskom zápise z rokov 1772 – 1774 je uvedené, že „hôr rodiacich hrozno majú dostatok, produkujú dobré víno, vhodné na zahraničný obchod“. Zápis z roku 1851 podčiarkuje, že malotŕňanské víno je osobitne cenené pre jeho korenistú chuť. V roku 1882 mala Malá Tŕňa 384 kat. jutár vinohradov. V obci je sídlo firiem vyrábajúcich tokajské vína – Tokaj Macik Winery s.r.o. a Tokaj & CO, s.r.o..
V obci je starodávny kostol reformovanej kresťanskej cirkvi, ktorý bol prestavaný v štýle maďarských kostolov roku 1656. Z uvedeného roku sú aj maľby, rytiny, podobizne, erby a nápisy. Malá Tŕňa je srdcom slovenskej časti Tokajskej vinohradníckej oblasti s 306, 72 ha viníc v 11 honoch. Má tufové pivnice z 15. a 16. storočia, predovšetkým národnú kultúrnu pamiatku historickú tokajskú pivnicu firmy Tokaj & CO, ale aj pivnice ďalších veľkovýrobcov tokajských vín. V obci pôsobí folklórna skupina Aszú pri miestnej organizácii Csemadoku.
Kontakt: Obecný úrad, Malá Tŕňa, tel.: 056/6793351
Slovenské Nové Mesto
Pod juhozápadnými svahmi Zemplínskych vrchov leží pohraničná obec Slovenské Nové Mesto, ktorá vznikla roku 1918 odčlenením miestnych častí Nádražie, Kiskarlapuszta a Nagykarlapuszta od Sátoraljaújhely. Do tokajskej vinohradníckej oblasti patrí časť chotára obce nazvaná Káte, ktorá má 131,29 ha plôch určených na výsadbu tokajských vinohradov. V tejto časti chotára sa nachádzajú aj vinice a vínne pivnice malovýrobcov tokajských vín. Dominantou tejto pohraničnej obce je rímskokatolícky kostol, ktorý vznikol prestavbou zo synagógy. V obci je prevádzka firmy Tokaj & CO s možnosťou nákupu tokajských vín. Nákup vín je možný aj u miestnych malovýrobcov. Nachádza sa tu hraničný prechod do Maďarska.
Kontakt: Obecný úrad, Slovenské Nové Mesto: tel: 056/6792110
Veľká Tŕňa
Prvý písomný prameň vo Varadínskom registri z roku 1220 spomína obec ako majetok Absolóna z rodu Ratka. V súpise z roku 1715 sa v obci spomínajú vinohrady. Ďalší súpis z roku 1772 uvádza, že v chotári obce sú vínne vrchy s vinicami tunajších vinohradníkov a cudzincov Elek Fényes roku 1851 napísal, že tamojšie vinohrady rodia dobré stolové víno.
Architektonickými dominantami obce sú kostoly a vínne pivnice. Pôvodne románsky kostol z polovice 13. storočia bol v 16. a 17. storočí rozšírený, neskôr opravený /1834/ a v prvej tretine 20. storočia obnovený. V jeho tympanone je maľba Madona s adorujúcimi anjelmi, datovaná okolo roku 1254 a pôvodná zemepánska románska empora. Klasicistický gréckokatolícky kostol Najsvätejšej Trojice bol postavený okolo roku 1828. Má barokovú cibuľovú vežu, kordónové rímsy a lizénové rámy. Hlavný oltár a štyri bočné oltáre sú z čias výstavby kostola. Zaujímavým architektonickým prvkom v krajine je aj sústava historických tufových pivníc miestnych vinohradníkov. V roku 1882 mala Veľká Tŕňa 141 kat. jutár vinohradov. V súčasnosti je v katastrálnom území obce 114 ha tokajských honov. V obci je sídlo frimy J.&J. Ostrožovič a firmy Víno Vdovjak.
Kontakt : Obecný úrad Veľká Tŕňa tel. 056/6793312
Viničky
Písomná správa Jágerskej kapituly z roku 1298 je najstarším zachovaným dokladom o obci. Z názvu obce možno usudzovať, že sa tam nachádzali vinice ešte pred vznikom sídliska. Csákyovci a Andrássyovci mali na južných svahoch Zemplínskych vrchov veľké vinice, pivnice, kúriu a kaplnku sv. Jozefa z roku 1880. V súpise z roku 1865 mali Viničky 97 ha rodiacich vinohradov, ktoré patrili prevažne grófovi Gyulovi /Júliusovi/ Andrássymu. Na skladovanie vína tam slúžilo roku 1869 sedem pivníc. A. Molnár roku 1799 uviedol, že Viničky majú dostatok vinohradov, dobré stále víno čistej chuti, ako aj aszú vo veľkom množstve.
V obci je reformovaný klasicistický kostol z roku 1839, areál bývalého Stredného odborného učilišťa poľnohospodárskeho, Csákyovská kúria, kúpele Hatfa, chatová základňa detského tábora, sídlo firmy Zlatý strapec a firmy Tokajská spoločnosť Viničky, s.r.o, chránené nálezisko teplomilnej vegetácie na vrchu Borsuk. V súčasnosti je v obci osem tokajských vinohradníckych honov s výmerou 133 ha. Pôsobí tu ženská folklórna spevácka skupina Tokajský strapec.
Kontakt: Obecný úrad, Viničky, tel.: 056/6373281
Trebišov
Najstaršia písomná správa o Trebišove je z roku 1254. Jeho dominantami sú pôvodne gotický rímskokatolícky kostol Navštívenia Panny Márie, gréckokatolícky kostol z roku 1825, rokokovoklasicistické morové súsošie /imaculáta/ datované okolo roku 1800, zrúcaniny nížinného vodného hradu Parič z polovice 13. storočia, mauzóleum grófa Gyulu Andrássyho a barokovoklasicistický kaštieľ Imricha Csákyho z roku 1786, prestavaný grófom Gyulom Andrássym v poslednej tretine 19. storočia.
Kaštieľ je sídlom Múzea a Kultúrneho centra južného Zemplína v Trebišove, ktoré v ňom má päť stálych expozícií. Jednou z nich je Tokajské vinohradníctvo a vinárstvo, ktoré dokumentuje vývoj od mladšej doby rímskej /3.- 4. storočie n.l./ až po súčasnosť. Súčasťou expozície je aj archív tokajských vín s možnosťou degustácie ich jednotlivých ročníkov a ponukou zemplínskych teplých i studených špecialít na základe objednávky. Návštevníci múzea môžu vidieť expozíciu histórie poľnohospodárstva od neolitu s jej tematickými časťami: parnou oracou súpravou, vývojom mlatby, historickými traktormi a spaľovacími motormi. Národopisné tradície dokumentujú expozície ľudového odevu Zemplína a tradičných remesiel Zemplína, archeológiu - Južný Zemplín v praveku a ranom stredoveku.
Kontakt: Múzeum a Kultúrne centrum južného Zemplína v Trebišove, tel.: 056/672/2234, fax: 056/6727008
Borša
Osídlenie v neolite /bukovohorská kultúra/, mladšej dobe bronzovej, staršej dobe železnej /hallštattské sídlisko/, slovanské pohrebisko z doby veľkomoravskej. Najstarší písomný doklad o obci je z roku 1221, keď bola príslušenstvom hradu Blatný Potok /Sárospatak/, neskôr /1284/ patrila k hradu Sátoraljaújhely. Jej vývoj je spojený so šľachtickými rodmi Perényiovcov /1387/, Palóczyovcov /1429/ a Lórantffyovcov /1615/. Dominantné miesto však patrí šľachtickému rodu Rákóczyovcov a hlavne osobnosti Františka II. Rákóczyho, vodcu protihabsburského stavovského povstania. Ich sídlom bol renesančný hradný kaštieľ z druhej polovice 16. storočia, postavený na starších základoch pôvodného vodného hradu. Začiatkom 20. storočia bol upravený. V ňom sa roku 1676 narodil František II. Rákóczy. V parku pred vchodom je umiestnená jeho busta.
V obci je pôvodný románsky kostol z 13. storočia, neskôr prestavaný. Z kultúrnych aktivít sa v Borši koná Tokajský festival. Turistickou atraktivitou je mŕtve rameno Bodrogu so vzácnou vodnou flórou.
Kontakt: Obecný úrad, Borša, tel: 056/679 2213
Ladmovce
Ležia na juhovýchodnom úpätí Zemplínskych vrchov s vinicami na odlesnených svahoch. Osídlenie v neolite, nálezisko bukovohorskej kultúry. Prvý písomný doklad o obci je z roku 1298. Stredoveká obec sa nachádzala v inom dva kilometre vzdialenom priestore a bola známa pálením vápna. Ladmovce majú vinohradnícku tradíciu a známe sú aj ťažbou kameňa. V katastrálnom území obce je Štátna prírodná rezervácia Kašvár – izolovaný vápencový ostrov so vzácnym trávnym spoločenstvom stepného rázu. Je tam tiež mŕtve rameno Bodrogu a chránená prírodná lokalita Ladmovský močiar trstinového typu, hniezdisko volaviek purpurových. Kostol reformovanej kresťanskej cirkvi je datovaný 1826 – 1835. Atrakciou je možnosť platených poľovačiek.
Kontakt: Obecný úrad, Ladmovce, tel.: 056/6376124
Streda nad Bodrogom
V katastrálnom území obce sú významné praveké archeologické lokality. Medzi najvýznamnejšie patria nálezy neolitickej bukovohorskej kultúry, otomanskej a pilinskej kultúry z doby bronzovej, kuštanovickej kultúry z doby dácko-laténskej, sídliskové objekty z obdobia sťahovania národov, sídlisko z doby veľkomoravskej a staromaďarský mohylník z 10. storočia. Prvý písomný doklad o obci je z roku 1270. Dominantami obce sú pamiatky: kostol rímskokatolícky, pôvodne románsky z druhej tretiny 13. storočia, zasvätený Karmelskej Panne Márii, veža, sakristia, klenby z roku 1800, neskôr upravované. Kaštieľ Vécseyovcov postavený na mieste starého renesančného hradu, zbúraného roku 1670. Prestavaný bol koncom 19. storočia. Kaštieľ Oroszovcov, pôvodne barokový z prvej polovice 18. storočia, opravený v 19. storočí a neskôr prestavaný. Kúria baróna Maillota /neskôr patrila Lubyovcom/, č. d. 139, neoklasicistická stavba z konca 19. storočia. Kúria baróna Jósika /č. d. 265/, vybudovaná v druhej polovici 19. storočia. Kostol gréckokatolícky sv. Michala archanjela zo začiatku 19. storočia, kostol reformovaný z roku 1844. Domy č. 97 a 94 s typickou ľudovou architektúrou.
Kultúrny život obce sa realizuje v miestnom kultúrnom stredisku s knižnicou, kinom a amfiteátrom s historickým parkom a obradnou sieňou. Obec má folklórny súbor, uskutočňuje Stredanské dni a výstavy výtvarného umenia. Služby poskytuje reštaurácia Bodrog, degustácie vín malopestovatelia s vínnymi pivnicami.
V katastrálnom území obce je Štátna prírodná rezervácia Tajba /27,4 ha/ s ukážkou zvyškov pôvodných močiarov s výskytom unikátnej korytnáčky močiarnej na mŕtvom ramene Bodrogu. Nachádzajú sa tam aj spoločenstvá pôvodných druhov fauny a flóry. Raritou je výskyt moruše vo voľnej prírode. Tarbucká – nálezisko pieskovej duny v údolí rovnomenného kopca.
Kontakt: Obecný úrad Streda nad Bodrogom, Tel.: 056/6282990, 6373422, Miestne kultúrne stredisko Tel.: 056/673006
Zemplín
Významné archeologické nálezisko. Paleolitické osídlenie s dielňou obsidiánových nástrojov, neolitické sídlisko s bukovohorskou kultúrou, osídlenie v dobe bronzovej, hallštattskej, keltské oppidum, laténsko-dácke sídlisko, žiarové pohrebisko z 1. storočia n.l. , vandalské žiarové hroby z 2. storočia, sídlisko z doby rímskej, slovanské z 9. a10. storočia, staromaďarský hrob kniežaťa pod mohylou z 10. storočia. Obec sa vyvinula na starom osídlení pri hradisku, neskôr hrade, ktorý sa spomína v roku 1214. Trhová osada, neskôr stredoveké mestečko s mýtom /1426/. V rokoch 1299 – 1666 sa tu konali župné zhromaždenia a Zemplín bol sídelným miestom Zemplínskej župy. Roku 1572 získal jarmočné právo. Vinice sú doložené v chotári obce roku 1598.
Pamiatky: slovanské hradisko z 9. storočia, kostol reformovanej kresťanskej cirkvi zo 17. storočia so zachovaným gotickým pôdorysom zo 14. storočia, na základoch ešte staršej sakrálnej stavby z 11. storočia. Kostol gréckokatolícky Nanebovzatia Pána zo začiatku 19. storočia /oba kostoly stoja na mieste stredovekého župného zemplínskeho hradu/, župný dom.
Príroda: Latorické lužné lesy. V kultúrnom živote obce majú rozhodujúce miesto Zemplínske dni a regionálna prehliadka cirkevných spevokolov.
Kontakt: Obecný úrad, Zemplín, tel.: 056/6376132