295 rokov Békéšskej Čaby - Kapitoly z dejín mesta
Srdečne Vás pozývame na výstavu "295 rokov Békéšskej Čaby - Kapitoly z dejín mesta“ , ktorá potrvá od 4. 4. 2013 do 12. 5. 2013 vo výstavných priestoroch AMBIT na poschodí trebišovského kaštieľa.
Vernisáž: 4. 4. 2013 o 17:00 hod.
Múzeum a Kultúrne centrum južného Zemplína v Trebišove – tlačová správa
Múzeum a Kultúrne centrum južného Zemplína v Trebišove, Kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja organizuje v spolupráci s Múzeom Mihálya Munkácsyho v Békešskej Čabe 4. apríla 2013 o 17. 00 hodine výstavu 295 rokov Békéšskej Čaby s názvom Kapitoly z dejín mesta. Medzi oboma kultúrnymi zariadeniami pretrváva dlhoročná spolupráca.
Békešská Čaba je župné mesto na juhovýchode Maďarska. Leží neďaleko hraníc s Rumunskom, má približne 64 tisíc obyvateľov a je významným strediskom slovenskej menšiny v Maďarsku. Slováci tam žijú už veľmi dlho. Koncom 19. storočia tvorili absolútnu väčšinu obyvateľov mesta. Toho času štatistiky vykazujú cca 6 percentné osídlenie obyvateľov slovenskej národnosti.
História maďarského mesta Békešská Čaba je bohatá a úzko spätá práve s našim obyvateľstvom. Pôvodne tu v stredoveku (ako aj vo väčšine Békešskej župy) bývali Slováci, niekedy od novoveku ich ostalo málo a počnúc rokom 1718 sa sem v rámci kolonizácie po oslobodení územia spod tureckej nadvlády prisťahovali noví Slováci. Význam mesta narastal najmä v 16. až 17. storočí, v 18. storočí bolo po skončení tureckej nadvlády rekolonizované a prebudované po príchode nových slovenských usadlíkov zo Slovenska do Banátu a na Dolnú zem.
Mesto sa začalo intenzívne rozvíjať po roku 1858, keď tu bola postavená železnica. Stalo sa aj dôležitou oporou uhorských sociálnych demokratov. V roku 1880, teda ešte na začiatku obdobia maďarizácie, obyvateľstvo mesta tvorilo ešte 25 339 Slovákov a 6579 Maďarov, kým v roku 1921 už bol pomer 24 710 Slovákov ku 24 407 Maďarom. Po druhej svetovej vojne ekonomika mesta sústredila na spracovanie poľnohospodárskej produkcie, vybudovali sa tu konzervárne, mlyn. Veľmi známe sa stalo mesto výrobou klobás – tzv. Čabianska klobása. Pri príležitosti uvedenia výstavy v trebišovskom kaštieli prezentujeme vo výstavných priestoroch pýchu historického skvostu mesta, ktorú predstavujú pamiatky. Jednou z nich je Slovenský dedinský dom. Ide o múzeum slovenskej kultúry na Dolnej zemi. Unikátnu farmársku usadlosť z roku 1858. Nachádza sa tu typický rustikálny nábytok, poľnohospodárske nástroje a ďalšie artefakty, ktoré sprevádzali históriu slovenskej komunity v tejto oblasti. Veľký evanjelický kostol z roku 1843 bol postavený v klasicistickom slohu a patrí medzi dominanty mesta. Tento kostol je považovaný za najväčší klasicistický luteránsky chrám v strednej Európe. Malý evanjelický kostol je postavený v roku 1743 v barokovom slohu a patrí medzi najstaršie sakrálne pamiatky v meste. Mesto bolo osídlené hlavne Slovákmi, ale aj Nemcami, ktorí vyznávali evanjelické náboženstvo a preto sa stalo aj baštou luteránstva v tejto časti Maďarska. Aj dodnes sú miestni Slováci príslušníkmi evanjelickej cirkvi, ktorá im pomohla udržať národnú identitu. Oba evanjelické kostoly stoja oproti sebe na Námestí Lajosa Kossutha. Kostol svätého Antona Paduánskeho je rímskokatolícky kostol, ktorý bol postavený v neogotickom slohu v roku 1910. Pravoslávny chrám je barokový chrám miestnych pravoslávnych veriacich na Ulici Bélu Bartóka. V meste žilo v minulosti aj veľa pravoslávnych Rumunov a Srbov. Reformovaný kostol maďarských kalvínov bol postavený v neorománskom slohu v roku 1910.
Múzeum a Kultúrne centrum južného Zemplína v Trebišove, Kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja organizuje v spolupráci s Múzeom Mihálya Munkácsyho v Békešskej Čabe 4. apríla 2013 o 17. 00 hodine výstavu 295 rokov Békéšskej Čaby s názvom Kapitoly z dejín mesta. Medzi oboma kultúrnymi zariadeniami pretrváva dlhoročná spolupráca.
Békešská Čaba je župné mesto na juhovýchode Maďarska. Leží neďaleko hraníc s Rumunskom, má približne 64 tisíc obyvateľov a je významným strediskom slovenskej menšiny v Maďarsku. Slováci tam žijú už veľmi dlho. Koncom 19. storočia tvorili absolútnu väčšinu obyvateľov mesta. Toho času štatistiky vykazujú cca 6 percentné osídlenie obyvateľov slovenskej národnosti.
História maďarského mesta Békešská Čaba je bohatá a úzko spätá práve s našim obyvateľstvom. Pôvodne tu v stredoveku (ako aj vo väčšine Békešskej župy) bývali Slováci, niekedy od novoveku ich ostalo málo a počnúc rokom 1718 sa sem v rámci kolonizácie po oslobodení územia spod tureckej nadvlády prisťahovali noví Slováci. Význam mesta narastal najmä v 16. až 17. storočí, v 18. storočí bolo po skončení tureckej nadvlády rekolonizované a prebudované po príchode nových slovenských usadlíkov zo Slovenska do Banátu a na Dolnú zem.
Mesto sa začalo intenzívne rozvíjať po roku 1858, keď tu bola postavená železnica. Stalo sa aj dôležitou oporou uhorských sociálnych demokratov. V roku 1880, teda ešte na začiatku obdobia maďarizácie, obyvateľstvo mesta tvorilo ešte 25 339 Slovákov a 6579 Maďarov, kým v roku 1921 už bol pomer 24 710 Slovákov ku 24 407 Maďarom. Po druhej svetovej vojne ekonomika mesta sústredila na spracovanie poľnohospodárskej produkcie, vybudovali sa tu konzervárne, mlyn. Veľmi známe sa stalo mesto výrobou klobás – tzv. Čabianska klobása. Pri príležitosti uvedenia výstavy v trebišovskom kaštieli prezentujeme vo výstavných priestoroch pýchu historického skvostu mesta, ktorú predstavujú pamiatky. Jednou z nich je Slovenský dedinský dom. Ide o múzeum slovenskej kultúry na Dolnej zemi. Unikátnu farmársku usadlosť z roku 1858. Nachádza sa tu typický rustikálny nábytok, poľnohospodárske nástroje a ďalšie artefakty, ktoré sprevádzali históriu slovenskej komunity v tejto oblasti. Veľký evanjelický kostol z roku 1843 bol postavený v klasicistickom slohu a patrí medzi dominanty mesta. Tento kostol je považovaný za najväčší klasicistický luteránsky chrám v strednej Európe. Malý evanjelický kostol je postavený v roku 1743 v barokovom slohu a patrí medzi najstaršie sakrálne pamiatky v meste. Mesto bolo osídlené hlavne Slovákmi, ale aj Nemcami, ktorí vyznávali evanjelické náboženstvo a preto sa stalo aj baštou luteránstva v tejto časti Maďarska. Aj dodnes sú miestni Slováci príslušníkmi evanjelickej cirkvi, ktorá im pomohla udržať národnú identitu. Oba evanjelické kostoly stoja oproti sebe na Námestí Lajosa Kossutha. Kostol svätého Antona Paduánskeho je rímskokatolícky kostol, ktorý bol postavený v neogotickom slohu v roku 1910. Pravoslávny chrám je barokový chrám miestnych pravoslávnych veriacich na Ulici Bélu Bartóka. V meste žilo v minulosti aj veľa pravoslávnych Rumunov a Srbov. Reformovaný kostol maďarských kalvínov bol postavený v neorománskom slohu v roku 1910.
Výstava potrvá do 12. mája 2013. Srdečne Vás všetkých pozývame.
Trebišovski pisanki
23. ročník súťažnej výstavy v zdobení veľkonočných kraslíc
(Múzeum a Kultúrne centrum južného Zemplína v Trebišove – tlačová správa) Múzeum a Kultúrne centrum južného Zemplína v Trebišove, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, pozýva širokú verejnosť na vernisáž výstavy „Trebišovski pisanki“, ktorá sa uskutoční 9. marca 2012 o 16,00 hod. vo výstavných priestoroch DVORANA v trebišovskom kaštieli.
Ako každý rok, aj tento rok pripravuje múzeum pre svojich priaznivcov a návštevníkov, tradičnú výstavu kraslíc. Tento rok je to v poradí už 23. ročník tejto súťažnej výstavy a zúčastní sa na ho 57 maliarok a maliarov z okresov: Trebišov, Michalovce, Košice, Košice – okolie, Gelnica, Vranov nad Topľou, Humenné, Snina, Medzilaborce, Prešov, Bardejov, Stropkov, Poprad, Nitra, Senica, Banská Bystrica, Příbram (Česká republika). Z techník prevláda vyškrabovanie, reliéfne zdobenie voskom, odrôtovanie, vosková batika, zdobenie zlatými detailmi, prelamovanie, oblepovanie prámikmi, oblepovanie slamou, oblepovanie korálikmi, oblepovanie glitrami, zdobenie farbami, farbenie cibuľovými šupkami, oblepovanie bavlnkou, oblepovanie semienkami, obväzovanie rastlinami, oblepovanie textíliami, obháčkovanie, zdobenie tušom, kombinovaná technika, opaličkovanie, leptanie kyselinou, oblepovanie farebným papierom, zdobenie miniatúrami z modulitu, decoupage a patina. Táto tradičná výstava je už tradične spojená aj s predajom kraslíc a a výrobkov z pravého včelieho vosku.
Návštevníci sa budú môcť pokochať jedinečnou krásou týchto skvostov do 29.apríla 2012.
Srdečne Vás všetkých pozývame
Vaše Múzeum a Kultúrne centrum južného Zemplína v Trebišove