nov 10 Slávnosti svetla

(Vlastivedné múzeum v Trebišove – tlačová správa) Vlastivedné múzeum v Trebišove, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, pozýva širokú verejnosť na podujatie „Slávnosti svetla“, ktoré sa uskutoční  dňa 4. novembra 2011 v čase od 09:00 – 18:00 hod. v priestoroch trebišovského kaštieľa.

Účastníci tohto podujatia budú svedkami ožitia tradície masiek, svetla a tekvíc tak, ako ich nepoznajú a rozprávok prepojených  s tradíciou a poznaním starého slovanského sviatku.

Prines svetlo a tma zmizne sama od seba. (Erazmus Rotterdamský)

Ak si návštevníci budú chcieť aj zasúťažiť, môžu skupinovo vytvoriť   zaujímavo vyrezávanú "svietiacu" dyňu, či iné kreatívne svetlo, ktoré so sebou prinesú do múzea. Víťazná skupina bude odmenená skupinovou vstupenkou na zaujímavé podujatie podľa vlastného výberu v roku 2012.

Podujatie „Slávnosti svetla“ sa pripravuje v spolupráci s Občianskym združením „Priatelia múzy“ z Michaloviec.

Skupinové návštevy je nutné ohlásiť vopred telefonicky. Určite sa zapojte a rozsvietime spolu kaštieľ. Srdečne Vás všetkých pozývame.

Vaše Vlastivedné múzeum

Kontakt: Vlastivedné múzeum

M. R. Štefánika 257/65

075 01 Trebišov

Tel. : 056/6722234

e-mail: Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebuješ mať nainštalovaný JavaScript.

web: www.muzeumtv.sk

     (Vlastivedné múzeum v Trebišove – tlačová správa) Vlastivedné múzeum v Trebišove, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, usporiadalo v piatok 4. novembra 2011 podujatie „Slávnosti svetla“. Účastníci tohto podujatia boli svedkami ožitia tradície masiek, svetla a tekvíc tak, ako ich nepoznajú a rozprávok prepojených  s tradíciou a poznaním starého slovanského sviatku. Akcie sa zúčastnili žiaci základných a stredných škôl, detičky z materských škôl, ale i široká verejnosť z Trebišova.

    Možno to viete, možno neviete, ale Heloween, ktorý sa u nás začína s nadšením oslavovať už v materských škôlkach, stratil svoj pôvodný význam. Tento americký sviatok si však Američania prevzali práve od nás – Európanov. Sviatok pochádzajúci z Keltskej tradície Samhain však mal pre Keltov dôležitý význam. Verili, že dni, ktoré my teraz oslavujeme ako sviatok všetkých svätých, majú magickú moc. V noci z 31. októbra na 1. novembra bola podľa Keltskej tradície stena medzi svetom živých a mŕtvych veľmi tenká a s tým súvisel aj strach z toho, že by sa na nich mŕtvy predkovia mohli nahnevať a spôsobiť im zlo. Preto sa snažili nakloniť si ich priazeň a obetovali im rôzne dary. Deti chodievali na tvz. obchôdzky ku susedom a okolitým domom, spievali obradné piesne a za to dostávali buď peniaze alebo obradné koláče. Samotné pečivo bolo symbolom duše a deti verili, že čím viac koláčikov zjedia, tým väčšia bude priazeň zomrelých duší. Naši predkovia považovali za povinnosť starať sa o duše mŕtvych. Preto s týmto sviatkom súvisí aj jedlo, či svetlo a dary. Keď sa Kelti chceli vyhnúť konfliktom so svetom mŕtvych, ktorý bol v túto noc veľmi silný, potrebovali si ich duše nakloniť. Nosili im jedlo, či iné materiálne dary a vzdávali im úctu. Duchovia, ktorí mali počas tejto noci navštíviť svet živých, si mali na cestu posivetiť svetlom – lampášmi. Lampáše boli vydlabané z repy, ktorá bola až omnoho neskoršie nahradená tekvicou. Tento predkresťanský zvyk sa rozšíril do Európskych krajín  a každý ho oslavoval so svojimi špecifickými znakmi. Okrem spojitosti so svetom záhrobia však bol tento sviatkom aj prechodom letného a zimného obdobia a preto mal aj vegetačný zmysel, ktorý si tiež naši predkovia uctievali, pretože pôda či počasie mali v ich živote najväčší zmysel. V dávnych dobách oslavovali v Írsku túto magickú noc dlho do rána. Prezlečení za strašidlá a príšery verili, že mŕtvi z druhého sveta ich budú považovať za jedných z nich. A preto si nebudú chcieť privlastniť ich telá, teda telá živých. Tieto kostýmy taktiež slúžili na zaháňanie zlých duchov. Ako sa však Keltský sviatok dostal do Ameriky? Bolo to pravdepodobne v 17. storočí /a aj neskôr/, keď mnoho ľudí emigrovalo do Spojených Štátov Amerických. Príchodom nových ľudí rôznych národností samozrejme došlo k prelínaniu rôznych kultúr, ovplyvňovaniu a spájaniu zvykov, tradícií a hodnôt. Tak Američania prebrali z predkresťanského európskeho obdobia sviatok svetla a začali ho oslavovať po svojom s tým rozdielom, že k svojmu sviatku pridali veľkú mieru komercionalizmu. Halloween však nebol vždy len radostným sviatkom. Niektorí ho nazývali diablovou (pekelnou) nocou, pre iných to bola noc zla. Niektoré žartíky neboli práve zábavné. Našťastie však niektoré komunity a jednotlivci začali meniť Halloween na rodinný sviatok. Obliekali sa do rôznych kostýmov a chodili strašiť známych, konali sa spoločenské stretnutia a „párty“. Tento bláznivý sviatok sprevádzajú vydlabané tekvice so sviečkami. Halloween v Amerike, to je vlastne deň naopak. Túto výhodu využívajú najmä deti. Po celý rok inak poslušné detičky môžu byť dlho hore, chodia po uliciach, vyzváňajú u susedov a drankajú od nich sladkosti. Ak ich nedostanú, deti im vyvedú „drobné darebáctva“. Na náš pôvodný sviatok by sme však zabúdať nemali. Okrem spomienky na zosnulých príbuzných to boli sviatky v znamení vydlabaných tekvíc, svetiel a detskej zábavy. Preto nie Halloween ale Sviatok svetiel...

   Podujatie „Slávnosti svetla“ bolo pripravené v spolupráci s Občianskym združením „Priatelia múzy“ z Michaloviec.